Ja, Stanley Mácha

V Eastcubatore sa snažíme dať eastsidu to, čo vyzerá, že mu chýba. Stále sa to ale snažíme robiť trochu tak po svojom, hlavne aby sme boli v strehu. Keďže som začal celú tú iniciatívu s novým webom,  “cool”, “autentickým” a “čitateľným” blogom, asi by som mal byť aj prvým, ktorý prispeje.

Najlepšie, s čím som dokázal prísť, bolo, že by sme blog mali začať skladať z drobných príspevkov od každého z členov, ktorých sme zhromaždili, počínajúc článkom o sebe. Postupne sa vám v kategórii “Eastsideri” všetci predstavíme a vy získate lepší obraz o tom, aký potenciál naša komunita asi môže mať.

Kľudne sa vám može stať, že sa dočítate o niekom so skúsenosťami, ktoré môžu pomôcť vášmu businessu, školskej práci alebo ak už nič iné tak spoznáte niekoho, kto vie robiť dobrú kávu (nie ja, mne káva nechutí).

Začnime zoširoka

Mali by sme to udržať čo najstručnejšie, takže nebudem zachádzať do hlbokej histórie. Aby som zhrnul menej relevantné veci, skopeme to do krátkeho zoznamu a ak niekto chce vedieť viac, môžeme o tom pokecať osobne.

  • študoval som na strednej škole zameranej na výpočtovú techniku a podnikanie – dobrá škola
  • takmer 10 rokov som súťažil v spoločenských tancoch – tvrdé lekcie
  • študoval som architektúru na fakulte umení – nebol som veľmi motivovaný tým školským systémom, po bakalárskom štúdiu som to zabalil a sústredil sa na design.

Každý máme toho jedného kamaráta

Odmalička som bol dobrý v kresbe, ale väčšinu života som kreslil sám pre seba. Našťastie som na strednej mal spolužiaka, ktorý si programovaním zarábal už v čase, keď nás ostatných zaujímali len hry, filmy a dievčatá (v tomto poradí sa to asi aj vyvíjalo). Z času na čas potreboval nejaké pekne vyzerajúce veci a to bolo to, v čom som mal byť dobrý ja. Keď som mal 17 alebo 18 dostal som prvý job na webdesign – dúfam, že neexistuje už žiadna kópia toho, čo som vtedy splodil.

Jedna z mojich concept ilustrácií

Vďaka vynálezu zvanému “internet” mi môj kamoš vedel ukázať, aký som bol trápny oproti iným designerom po svete. Rozhodol som sa teda opustiť čmáranie v GIMPe a začal som experimentovať s Adobe Illustratorom – tu sa všetko zmenilo. Ceruzu a fixky si nenechám vziať, ale vektory sú vektory. Toto boli začiatky môjej súčasnej kariéry.

Freelance – všetko zlé je na niečo dobré (snáď)

Počas prvých rokov som mal len za hrsť príležitostí zarobiť si v Košiciach dizajnom, ale kreslil som ďalej len tak pre seba a môj vyššie spomínaný kamarát mi pomohol vytvoriť si profil na oDesku. To aby som mohol robiť INTERNATIONAL joby … po 10 dolárov za jeden. Zo začiatku to bola sranda ale po chvíli to prestávalo baviť, keďže o každú zákazku sa tam trebalo priam biť. ALE získal som profil s kopou hodnotení a portfolio, ktoré sa dalo ukazovať po Košiciach. To ma trochu dostalo do obehu.

Vlastne som mal TONY malých jobov a ked hovorím “malých”, myslím tým malé myšlienky s malým manažmentom a ešte menšími odmenami. Mal som rok, ked som vyprodukoval takmer 100 webov za peniaze, za ktoré by ste si kúpili tak 2-3 od dizajnéra, ktorý má rozum. Nášho vtedajšieho developera netankovalo dostatočne, že moje photoshopové designy sa trochu líšia od jeho výstupov, tak som sa rozhodol, že skúsim frontendy skladať sám. Tak som sa naučil HTML, CSS a jQuery. Nie som expert, ale myslím, že taký medium level je férový odhad. Landing page Eastcubatora je prácou jedného sviatkového večera, a snáď aj dôkazom, že keď treba, mám jeden alebo dva triky v rukáve.

vagasky
Jeden z mnohých webov, ktoré som designoval a zaroveň aj písal do html

Po pár rokoch low cost jobov po mojom rodnom meste ma cez oDesk oslovila izraelská spoločnosť Senexx. Toto bola skúsenosť, ktorá ukázala, ako zle sú manažovaní moji košickí zákazníci. S touto firmou boli deadliny jasné, workflow dobre vedený, komunikáca profesionálna a platba instantná. To ma naučilo, že potrebujem zmeniť postoj v Košiciach. A tak som sa trochu aj zlepšil v jednaní so zákazníkmi.

Na základe mojej práce pre Senexx som bol pozvaný do projektu Rating Widget a neskôr do jeho mladšieho brata s názvom Freemius. Dnes na nich diaľkovo pracujem ako lead designer.

Veci sa teda zlepšili, stále som ale bol zaseknutý v tom cykle od jedného tasku k druhému alebo sem tam od jobu k jobu popri tom. To sa zmenilo, keď som bol pozvaný na prvý miestny hackathon (opäť raz tým istým otravným kamošom zo strednej).

Návrat do civilizácie

Jop, to by bol asi dobrý titulok pre ten deň hackathonu. Predtým som strávil doslova takmer dva roky zavretý vo svojom byte pracujúc na designoch, videách, písaním kódov a vypočítavaním, koľko dní pred koncom mesiaca budem musieť jesť vodu.

hackathon
Prvý košický hackathon ešte v pôvodnom Eastcubatore

Krátko po prvom prišiel druhý hackathon. Tentokrát to organizovali ľudia zo slovenského projektu pre študentov s názvom AZU. Veľmi som si ich zo začiatku nevšímal, no dovolili mi hučať do organizoania hackathonu a dali mi priestor, nech to skúsim spraviť lepšie. Proste som si nemyslel, že hackaton má byť o 10-tich ľuďoch v jednej miestnosti, ktorí len kecajú a kontrolujú si medzitým facebook.

Moje snahy mi napokon nevyšli tak, ako som očakával, ale títo ľudia z AZU pochopili, po čom som šiel a to bolo pre mňa veľmi dôležité. Práve táto partia ľudí sa totiž rozhodla znovu otvoriť vtedy už zavretý hub Eastcubator a nejako (vôbec si nespomínam ako) som skončil medzi nimi a pomáhal som im s tým.

Eastcubator – dnes môj druhý domov

Potrebovali pomôcť s rekonštrukciami – niekedy vtedy som prvýkrát vkročil do budúcich priestorov Eastcubatora. Neskôr potrebovali pomôcť s nejakými designami identity a interiéru, takže som priložil ruku aj tam. Potom za moje super nápady zrazu trebalo zaplatiť, takže bolo fér, aby som túto časť vykryl ja. Potrebovali potom ale aj členov však? Tak som sa teda (okrem zakladateľov) stal jediným členom a tak to bolo mesiace… dnes potrebujú nového predsedu aaaaaaa tak sa hlásim opäť do služby! 🙂

Tu to mohlo znieť ako prázdna samochvála, ale čo je na tom podstatné, je že AZU chlapci spravili z Eastcubatora miesto, kde z pozície člena alebo dobrovoľníka môžete dokázať čokoľvek. Stačí pri tom byť, riadne do toho hučať a dotlačiť to do reality za každú cenu.

Odkedy som sa pridal k Eastcubatoru, skúsil som si veľa nového. Pracoval som a zčasti som konzultoval niekoľko startupov, spoznal som ľudí, ktorí robia veľké veci okolo Košíc a Slovenska a moja predstava o tom, ako veci môžu fungovať a ako asi nie, sa vďaka tomu v mnohom posunula.

Čo je najdôležitejšie – otvoril sa mi prístup k širokéj škále podnikateľov a projektov, ktoré dokážu oceniť môj skill v designe. S potešením sa mi do rúk dostal branding samotného Eastcubatora (ten nový rozoberiem v neskoršom článku), design celého košického aj žilinského Startup Weekendu a mnoho snaživcov, ktorí potrebovali svoje projekty vidieť v trochu inom svetle, aby ožili.

Mnoho zo svojich prác zahadzujem, pretože veľakrát sa mi nepodarí ich spraviť včas také dobré, ako by som chcel, ale máme tu zopár tých, čo prežili:

Mojimi obľubenými miestnymi projektami, ktoré sa o mňa šuchli, sú Croptech a Emomime, ale mal som možnosť sa pozrieť aj na designy chlapcov zo Spotu, napr. Beesafe, alebo Bank Innovator. Bude toho oveľa viac, čo ukážem neskôr a všetko vďaka nášmu hubu. V prípade potreby ma tam môžete kedykoľvek nájsť a môžeme sa pozrieť aj do vašich projektov.

Vlastne dokonca aj teraz sedím v našom Open Space… je 3:55 ráno a ja tu makám na tomto článku. Dúfam, že z tohto miesta vypredsedujem, čo sa dá.

Držte mi palce.

For last 10 years I've been working as a remote full-stack designer skilled equally in both printed and digital designs. Besides regular design jobs I spend lot of time developing complex concepts and architectures with focus on visual contribution. Most of my time I devote to Eastcubator, where you can meet me anytime - just ping me beforehand :)

Site Footer